Riešenie zdravotných problémov v chovoch

    Princípom veterinárnej starostlivosť v ekologických chovoch zvierat je vytváranie aktívneho zdravia zvierat. Využívajú sa postupy posilňujúce mechanizmy nešpecifickej imunity a prevencia sa vykonáva s cieľom dosiahnuť vysokú obranyschopnosť zvierat.

    Zásadou dobrej celkovej obranyschopnosti organizmov je znižovanie pôsobenia rôznych stresových stavov. Stres je stav, v ktorom sa nachádza živý systém pri mobilizovaní svojich obranných reakcií odpovedajúcich  na nešpecifické podnety z prostredia, keď sa poruší integrita organizmu. Je to je nežiaduca reakcia organizmu na vonkajšie podnety.  Intenzita reakcií a ich následky (väčšinou imunosupresia) závisia od genetických vlastností jedinca (plemena, úžitkovosti, hybridu, veku, pohlavia ) a  od  prítomnosti rôznych imunosupresívnych faktorov (stresorov). Imunosupresia – stav dočasnej alebo trvale porušenej imunitnej odpovede následkom poškodenia imunitného systému,  s následnou zvýšenou vnímavosťou na choroby.  Faktory, ktoré vplývajú  na zdravie a produkciu zvierat  sú neinfekčného a infekčného pôvodu. Neinfekčné faktory v ekologických chovoch zvierat sú minimálne, nakoľko v týchto chovoch sa rešpektujú fyziologické potreby zvierat vo smere zoohygieny aj výživy. Infekčné  imunosupresívne faktory sú rôzne vírusy, baktérie, plesne, parazity, ktoré sú vždy prítomné v prostredí chovov. Tieto mikroorganizmy  môžu mať  rôzny vplyv na organizmus, pričom závisí na ich druhovom zastúpení - prítomnosti v chove, na ich patogenite, ich množstve, možnosti tvorby toxínov,  vzájomnom pôsobení jednotlivých mikroorganizmov, prítomnosti antagonistických mikroorganizmov v  prostredí aj v tráviacom trakte zvierat, tzv. symbiotickej mikroflóry a na momentálnom imunologickom stave zvierat.  Počas fylogenetického vývoja sa živočíchy vyvíjali spoločne s  rôznymi mikroorganizmami, pričom sa vypestovali vzájomné vzťahy od symbiózy cez komenzalizmus až po rôzne stupne parazitizmu. Živočíchy si postupne vybudovali obranné mechanizmy, ktoré im  v spolupráci so symbiotickými mikroorganizmami umožňovali brániť sa pôsobeniu patogénnych mikroorganizmov a parazitické organizmy si vybudovali systémy, ktoré im umožňujú odolávať obranným mechaniznom živočíchov. Telo zdravého zvieraťa obsahuje obrovské množstvo mikroorganizmov  -  sú  na koži a na všetkých slizniciach. Osídlenie kože a slizníc mikroorganizmami má veľmi dôležitú úlohu v tvorbe a v správnej činnosti imunitného systému. Najväčšie množstvo mikroorganizmov je v  tráviacom trakte, hlavne v hrubom čreve. Sliznica tráviaceho traktu  predstavuje najväčšiu plochu,  kde sa stretáva vonkajšie prostredie (formou potravy) s vnútorným prostredím organizmu.  Imunitný systém zvierat  je  komplex, ktorý tvoria rôzne imunokompetentné bunky a orgány v súčinnosti s hormonálnym a nervovým systémom. Pri správnej činnosti je to nenahraditeľný ochranca. 

Obranné mechanizmy zvierat - organizmus zvierat disponuje účinnými obrannými mechanizmami, ku ktorým patria :

•  fyzikálne bariéry
• antioxidačný systém - antioxidačné enzýmy, ktoré sú prítomné v bunkách všetkých organizmov  počnúc  jednobunečnými organizmami (kataláza, GSH-Px, SOD a pod.), ktorých  účinnosť je podporovaná prítomnosťou prirodzených antioxidačných látok hlavne v čerstvom  krmive
• endokrinný systém - jeho činnosť  je vo veľkej miere závislá  od dedičných predispozícií jedinca a od výživy
• imunita  tvorená  imunokompetentnými bunkami a orgánmi

 Imunitný systém zvierat tvorí :

• nešpecifická imunita
  • genetické  predpoklady
  • zdravotný stav kože, slizníc, tráviacich a vylučovacích orgánov,  pH tráviaceho traktu, prítomnosť symbiotickej mikroflóry...
  • aktuálna bioenergia v čase potrebnej ochrany - je daná aktuálnym celkovým zdravotným stavom zvierat,  aktuálnou pohodou
• špecifická imunita
  • aktívna  - získaná imunita po infekcii, alebo po vakcinácií
  • pasívna (materské protilátky, antiséra, imunoglobulíny).

    Ďalšou zásadou dobrého zdravotného stavu  zvierat, ktorý úzko súvisí s ich celkovou odolnosťou,  je dobre fungujúce trávenie a vylučovanie.  Najviac škodlivín sa do organizmu dostáva tráviacim traktom potom dýchaním a cez kožu. Všetky látky, ktoré sa dostanú do krvného obehu prechádzajú pečeňou a  metabolizujú sa   v nej. A všetky  splodiny  metabolizmu prechádzajú  obličkami a vylučujú sa močom.

    Preto možno povedať, že celkové zdravie, odolnosť voči chorobám a výkonnosť organizmu v  podstatnej miere závisí od  zdravotného  stavu  a  kvality funkcií tráviaceho  traktu, pečene  a  obličiek.

    Kvalita tráviacich procesov v celom tráviacom trakte je regulovaná aj mikroflórou – symbiotickými  mikroorganizmami, ktoré sú najviac ničené rôznymi chemickými látkami pridávanými do potravy, aj hormónami, dezinfekčnými látkami a rôznymi liekmi. Kým patogénne a podmienečne patogénne mikroorganizmy sa časom vedia prispôsobiť pôsobeniu týchto látok, symbiotická mikroflóra takúto schopnosť nemá, vzniká dysbakterióza a následne narušenie zdravotného stavu, poruchy trávenia, ale aj fungovania imunitného systému, ktorý súvisí s prítomnosťou symbiotickej mikroflóry v črevách.

    Pečeň je „továreň“, ktorá vyrába energiu potrebnú na  všetky životné procesy a zároveň premieňa a vyrába všetky stavebné látky potrebné na stavbu tela  a  jeho reguláciu (hormóny, enzýmy). Na dostatočnú tvorbu energie potrebuje aj látku podobnú vitamínom - karnitín a aminokyseliny hlavne taurín a arginín aj ďalšie látky. Pri ich nedostatku a nevhodnom pomere, čo je časté hlavne u mláďat v čase rastu, pri laktácií i znáške alebo pri zvýšenej fyzickej záťaži, dochádza k zníženiu výkonu alebo u  zvierat s dobrou kondíciou aj k poškodeniu pečene - vzniku tukovej degenerácie následkom ukladania tuku v pečeni, ktorý  sa nemohol premeniť na energiu. Pečeňové bunky sú veľmi citlivé na prítomnosť rôznych cudzorodých a toxických látok, ktoré ich poškodzujú, ale zároveň pečeňové bunky majú pri správnej  regulácii aj veľkú  regeneračnú schopnosť.

    Obličky sú „čistiareň“, cez ktorú prechádzajú všetky nežiaduce odpadové látky  metabolizmu a zároveň aj cudzorodé látky, lieky, ich metabolity, ale pri infekciách aj mikroorganizmy a ich produkty. Aj pri malom poškodení obličiek dochádza k zadržiavaniu týchto nežiaducich látok v organizme, ktoré následne môžu  dlhodobo poškodzovať bunky ďalších orgánov a spôsobovať rôzne zdravotné problémy, ktoré zdanlivo ani nesúvisia s činnosťou obličiek. Veľmi časté je poškodenie obličiek následkom  horúčky pri infekčných ochoreniach, rovnako pri hnačkách dochádza vždy k dehydratácii organizmu a častému následnému poškodeniu obličiek.  Po prekonaní viacerých bakteriálnych aj vírusových chorôb sa obličky často  stávajú  miestom trvalej infekcie (lokus minoris perzistent)  ak sa nevenuje dostatočná pozornosť ich regenerácii a rehydratácii organizmu počas a  po chorobe. Úspech liečby väčšiny infekčných chorôb závisí od stavu obličiek. Pri ich dobrom  fungovaní je liečba  oveľa úspešnejšia.

      Optimalizovanie trávenia a  imunitného systému pomocou probiotických mikroorganizmov, podpora regenerácie pečeňových buniek a  obličiek prírodnými prípravkami po každej liečbe, po použití nevhodného krmiva, alebo preventívne v jednotlivých vývojových fázach života a regulácia tvorby bunečnej energie v pečeni sú cesty ako podporiť organizmus v jeho odolnosti voči chorobám a podporiť výkonnosť aj prirodzené úžitkové  vlastnosti  zvierat.

     Liečba chorých zvierat v ekologických chovoch musí byť taká, aby viedla k rýchlemu uzdraveniu, záchrane života a zamedzila prípadné šírenie nákazy. Pri podávaní liekov sa dodržiava dvojnásobná ochranná doba použitých liečiv.  V ekologických chovoch sa uplatňuje alternatívny spôsob  prevencie  a  liečby  chorôb zvierat, ktorý je založený na podpore ich prirodzených obranných mechanizmov.  Alternatívny prístup liečby a prevencie chorôb zohľadňuje ekologický prístup – ohľad na životné prostredie, prevenciu utrpenia zvierat a  ohľad na zdravie ľudí. Jeho cieľom je znížiť – minimalizovať množstvo cudzorodých  látok v prostredí, produkovať zdravotne bezpečné potraviny bez obsahu rezíduí liečiv  - bezpečné pre zdravie ľudí,  znížiť možnosť vzniku rezistencie patogénnych baktérií na antibiotiká a chemoterapeutiká. Prevencia chorôb je založená na rešpektovaní fyziologických princípov  a  potrieb  zvierat,  včasnú diagnostiku zdravotného problému  a  cielenú liečbu. Alternatívne postupy prevencie a liečby chorôb neprinášajú so sebou zvýšenie finančných nákladov na produkciu ekologických potravín naopak, zvyšujú efektivitu chovu v  ekologických podmienkach.