Lymská borelióza

Lymská choroba (borelióza) je multisystémová infekčná choroba ľudí a zvierat, ktorá sa v posledných rokoch stala najčastejšou kliešťami prenášanou zoonózou v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Prejavuje sa postihnutím pohybového aparátu, kože, srdca, nervového systému. Vyznačuje sa fenoménom prírodnej ohniskovosti. Pestrosť klinických príznakov súvisí s genetickou a antigénnou variabilitou pôvodcu choroby - spirochéty Borrelia burgdorferi sensu lato.

Etiológia

Borélie sú pohyblivé, gramnegatívne baktérie špirálovitého tvaru. Sú zaradené do rôznych genospecies, resp. genomických skupín: Borrelia gurgdorferi sensu stricto, Borrelia garnii, Borrelia afzelii, Borrelia japonica, Borrelia valaisiana, Borrelia lusitaniae, Borrelia andersoni, Borrelia tanukii, Borrelia turdii.

Epidemiológia

V Severnej Amerike boli z istené tri genospecies a to: B. burgdorferi sensu stricto, B. andersoni a B. bisetii, posledné dve boli izolované z kliešťov a malých hlodavcov.

V Európe je oveľa širšie zastúpenie jednotlivých genospecies: Najčastejšie sa vyskytujú: B. garnii (39,7%), B. afzelii (37,1%), B. burgdorferi sensu stricto (15,9%), B. valaisiana (6,7%) a B. lusitaniae (0,6%). Borélie sa nachádzajú vo všetkých vývojových štádiách kliešťov I. ricinus.

Na Slovensku je B. afzelii a B. garinii zastúpená asi v 70%, B. burgdorferi sensu stricto asi v 20%.

Vektory

Hlavnými vektormi borélií sú kliešte, v Európe je to Ixodes ricinus. Ixodidové kliešte sú trojhostiteľské, obligátne krv cicajúce parazity stavovcov, s najväčším výskytom v listnatých lesoch s bohatým krovinovým a bylinným porastom do nadmorskej výšky 600 - 800 m n. m. Kliešte sa môžu infikovať boréliami v každom vývojovom štádiu počas cicania krvi na nakazenom hostiteľovi a ostávajú v kliešťovi počas celého životného cyklu.

Ďalšími vektormi tejto choroby, okrem kliešťov, môžu byť v menšej miere aj niektoré druhy bĺch, komárov, múch a vší.

Epizootologické štúdie potvrdili aj veľkú dôležitosť rezervoárových hostiteľov v udržiavaní borélií v prírodnom ohnisku, z nich najvýznamnejšiu úlohu majú hlodavce.

Patogenéza

Prenos borélií z kliešťa na hostiteľa sa uskutočňuje počas cicania krvi po 36 - 48 hod od pricicania kliešťa. Borélie sú v kliešťoch lokalizované hlavne v bunkách a medzibunkových priestoroch stredného čreva, odkiaľ migrujú do hemolymfy a slinných žliaz. K infekcii potom dochádza uvoľnením infikovaných slín do kože hostiteľa. Borélie sa v krvi pomnožia a penetráciou tkanív, krvou alebo lymfou sa šíria do ďalších orgánov, kde môžu dlhšiu dobu pôsobiť bez vyvolávania zápalových zmien. Objavenie sa klinických príznakov súvisí aj s rezistenciou organizmu.

Klinické príznaky

Najčastejšími klinickými príznakmi u psov sú v rannom štádiu anorexia, apatia, bolestivé zmeny pohybového aparátu, horúčka a lymfadenopatia. Poruchy pohybového aparátu zahŕňajú náhle bolestivé krívanie, opuchy jedného alebo viacerých kĺbov. Rektálna teplota môže byť zvýšená nad 40 °C. Často sú prítomné opuchy lymfatických uzlín a nekrotizujúca myopatia. Krívanie môže byť intermitujúce. Menej často sa zisťujú karditídy, nekróza myokardu a glomerulonefritídy. Z neurologických príznakov sa zisťujú zmeny v správaní, kŕče a agresivita.

U experimentálne infikovaných psov sa klinické príznaky vyvinuli po 2 - 5 mesiacoch, rýchlejšie u šteniat ako u dospelých psov. Dominantnými klinickými príznakmi boli rekurentná akútna laminitída a fibrinopurulentná artritída.

Mačky sú častými hostiteľmi nymfálnych štádií kliešťov, k lymskej chorobe sú však rezistentnejšie ako psy. Aj percento asymptomatických infekcií je u nich vyššie ako u psov. K hlavným symptómom patrí mierne alebo stredné krívanie, horúčka a anorexia.

Kone sú hostiteľmi dospelých štádií kliešťov. Najčastejšie klinické príznaky u koní sú krívanie s opuchmi kĺbov alebo bez opuchov, často sprevádzané horúčkou, menej laminitída, apatia, uveitída, encefalitída a aborty.

U hovädzieho dobytka je lymská choroba prebádaná najmenej, i keď je v endemických oblastiach dosť rozšírená. Najčastejšie dochádza k asymptomatickej infekcii. Ak sa klinické príznaky vyskytnú, sú to najmä krívanie a opuchy kĺbov, erytém vemena, horúčka, chudnutie a znížená úžitkovosť, aborty.

U ľudí lymská choroba postihuje primárne kožu, srdce, kĺby a CNS. Charakteristickým príznakom je červená kožná vyrážka (erytema migrans), ktorá sa šíri centrifugálne a často sa v strede lézie stráca. Erytém sa objavuje v mieste prichytenia kliešťa v rannom štádiu ochorenia a je pre lymskú chorobu patognomický.

Diagnostika a terapia

Na diagnostiku lymskej choroby sa v praxi najčastejšie využívajú nepriame metódy, napr. ELISA a metóda nepriamej imunoflorescencie.

Liečba musí byť komplexná a zahrňuje liečbu kauzálnu a symptomatickú. Kauzálna liečba spočíva v podaní antibiotík. Najčastejšie sa používa penicilín, doxycyklín, amoxicilín, erytromycín a cefalosporíny. Liečba trvá rôzne dlho podľa použitého antibiotika a štádia ochorenia, pohybuje sa od 14 - 30 dní. Nie je však vhodné začať antibiotikcú liečbu len na základe pozitívneho nálezu protilátok, bez klinických príznakov, ani ju opakovať, ak po terapii nedôjde k ich poklesu. U niektorých liečených pacientov môže dôjsť k prechodnému zvýšeniu protilátok, ktoré je spojené s rozpadom antigénneho materiálu borélií a väčšou stimuláciou imunitného systému.

Prevencia

K základným preventívnym opatreniam psov a mačiek patr í:

  1. Ochrana zvierat pred prenášačmi ochorenia - kliešťami :
  • obmedzenie pohybu v ohnisku nákazy
  • pravidelné používanie účinných antiparazitárnych prostriedkov vo forme sprejov (napr. Fipron) alebo spot on (napr. Top spot on stronger)
  1. Vakcinácia

Vakcinácia je jediná priama ochrana proti lymskej borelióze, aj keď je v súčasnosti ešte veľa nejasností, ktoré vychádzajú z veľkej heterogenity borélií.

Názory veterinárov na vakcináciu sa líšia, ale pozorovanie ukázali, že výskyt lymskej choroby u nevakcinovaných psov v endemických oblastiach je 5-násobne vyšší ako u vakcinovaných psov.

V literatúre sú údaje a názory, že vakcinácia proti borelióze vakcínami, ktoré obsahujú len antigény B. burgdorferi sensu stricto, nemusia mať v strednej Európe dostatočnú účinnosť, pretože ochranná skrížená imunita proti B. garinii a B. afzelii sa nepotvrdila.

Vakcína proti lymskej chorobe Biocan B, ktorú vyrába spoločnosť Bioveta, a. s. ako jediná z dostupných vakcín na slovenskom trhu obsahuje antigény B. afzelii a B. garinii, ktoré sú na Slovensku najviac rozšírené.

Vakcináciu odporúčame zamerať najmä na poľovné psy, služobné psy a psy, ktoré sa často pohybujú v prírode s vysokým zamorením kliešťami. Vakcináciu je vhodné ukončiť pred najvyšším sezónnym výskytom kliešťov, hlavne na jar. Vakcinovať sa môžu šteňatá od 12. týždňa, pri primovakcinácii je potrebná revakcinácia o 14 - 21 dní. Pre trvalú imunitu je potrebná každoročná revakcinácia