SALMONELÓZA V CHOVOCH HYDINY - ozdravovací program

MVDr. Darina Pospišilová, PhD.

Salmonelóza  v  chovoch  hydiny        

Hydina a jej produkty sú podľa štatistík najčastejším zdrojom salmonelových infekcií pre ľudí. Najčastejšie izolované  sérovary  salmonel u infikovaných osôb sú   S. enteritidis (70 – 80%), S. typhimurium (15 – 20%), S. infantis,  S. hadar a S. virchow (okolo 1%). Štáty EÚ vypracovali ozdravovací program, ktorý je zameraný na  zníženie rizika prenosu salmonel do ľudskej populácie a to hydinovým trusom, kontaminovanou technikou a náradím,  vajcami, jednodňovou hydinou a  hydinovým mäsom.

Klinické príznaky salmonelovej infekcie u hydiny

        Salmonelóza hydiny zapríčinená  sérovarmi  gallinarum a pullorum spôsobuje Pullorovu nákazu, týfus hydiny s typickým klinickým obrazom, spojeným s vysokou morbiditou aj mortalitou. S. enteritidis  a iné vyššie uvedené salmonelové infekcie u hydiny prebiehajú zväčša subklinicky. U jednodňových kurčiat  môžu spôsobiť zvýšenú morbiditu aj mortalitu. Viaceré sérovary salmonel nespôsobujú klinické  príznaky u hydiny, ale kolonizujú tráviaci trakt a sú vylučované do prostredia infikovanými jedincami aj niekoľko týždňov. Niektoré sérovary infikujú aj   reprodukčné orgány a  pečeň.

Tlmenie salmonelózy v chovoch hydiny

    Dobré chovateľské a hygienické podmienky sú základnou podmienkou úspešného tlmenia   salmonelózy v chove. Ozdravovací program počíta s nasledovnými opatreniami :

1. Biosekurity – opatrenia ktoré minimalizujú  riziko zavlečenia a prepuknutia nákazy  v chove. Sú to všetky zoohygienické opatrenia, kde patrí aj karanténa novoprikúpených zvierat, pravidelná sanácia  chovu, dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia.
2. Ošetrenie krmiva  a vody - krmivo pri výrobe sa odporúča ošetriť pri teplote 85°C počas 2 minút. V chovoch sa má používať len zdravotne nezávadná pitná voda.
3. Kompetetívna exklúzia (konkurenčné vylúčenie):  je založená na komplexe vzájomných interakcií mikroorganizmov, živín a  organizmu hostiteľa. Výsledkom toho je  vylúčenie niektorých mikroorganizmov z kolonizácie tráviaceho traktu. Za týmto účelom sa odporúča  používať probiotické a prebiotické prípravky. Veľmi účinným a už osvedčeným prípravkom v prevencii aj liečbe salmonelovej infekcie hydiny aj holubov je potencovaný probiotický prípravok PROPOUL, ktorý obsahuje kmeň Lactobacillus  fermentum a prebiotikum fruktooligosacharid.

Laktobacily mechanicky konkurujú uchyteniu salmonel na sliznici čreva a zároveň produkciou kyseliny mliečnej vytvárajú nevhodné prostredie pre ich množenie, podporujú činnosť tráviacich enzýmov a pozitívne stimulujú imunitný systém k lepšej ochrane pred chorobami. Prebiotikum podporuje  rast a množenie prirodzenej črevnej mikroflóry v hrubom čreve, a zároveň potláča množenie patogénnych mikroorganizmov vrátane salmonel.

4. Použitie vakcín pri tlmení salmonelózy.  Vakcináciou sa nedajú nahradiť vyššie uvedené opatrenia, ktoré sú v ochrane pred salmonelovými infekciami prvoradé a nenahraditeľné. V prevencii salmonelózy u hydiny sa môžu používať živé aj inaktivované vakcíny. Treba mať na zreteli nasledovné:

-  salmonely parazitujú intracelulárne, preto účinné vakcíny musia  stimulovať najmä bunkovú imunitu, čo robia iba  živé vakcíny  (napr. SALGEN a pod

- živé vakcíny sú účinnejšie ako inaktivované, nakoľko indukujú tvorbu celkovej imunity, jej humorálnu aj bunkovú zložku, čím sa zabraňuje  manifestácii infekcie v orgánoch a vylučovaniu pôvodcu

-  živé vakcíny sa podávajú p.o., niektoré sa môžu podávať aj i.m

- živý vakcinačný kmeň podávaný  p.o. je účinný ak:  
- adheruje na enterocyty  čo najskôr  po podaní vakcíny
- aktivuje makrofágy a ďalšie imunitné bunky predkladajúce antigén (Lym  TH..

- imunitné bunky ich „zanesú“ do imunokompetentných orgánov: Payerove plaky, sleziny, pečene ..., kde provokujú vznik kompletnej  bunkovej aj humorálnej imunity
- v črevách sa živý vakcinačný vírus  udrží len niekoľko dní 
- živé vakcinačné kmene sú citlivé na antibiotiká a na  antikokcidiká podávané p.o

- aj preventívne dávky týchto látok znižujú účinnosť vakcinačného kmeňa         

-  živý vakcinačný kmeň podávaný  i.m. aktivuje makrofágy a imunokompetentné bunky priamo, ktoré ich „zanesú“ do imunokompetentných orgánov: Payerove plaky, sleziny, pečene ..., kde provokujú vznik kompletnej  bunkovej aj humorálnej imunity

- živé vakcíny pripravené z jedného kmeňa napr.  S. typhimurium, chránia hydinu aj pred  inými salmonelami -  aj pred  S. enteritidis

- pri živých vakcínach sa dáva dôraz hlavne na bezpečnosť: prenos do ľudskej populácie, genetická stabilita, pretrvávanie vakcinačného kmeňa v organizme vakcinovaných zvierat a vylučovanie vakcinačného kmeňa do prostredia,  možnosť diagnostického odlíšenia  od terénnych kmeňov

- inaktivované vakcíny sa podávajú len i.m. a na rozdiel od živých vakcín, indukujú hlavne  tvorbu vysokých hladín protilátok – humorálnu imunitu, ktorá pri infekcii salmonelami má menší ochranný účinok

Vakcinácia chráni zviera pred ochorením -  klinickými príznakmi, nie pred infekciou!

V imunitnom stave jednotlivých zvierat  ktoré tvoria  kŕdeľ  sú individuálne rozdiely :

a/ cca 1% zvierat v kŕdli býva v stave imunosupresie – nie je schopné plnohodnotne odpovedať na podávané vakcíny

b/ existencia nesterilnej  imunity (zvieratá sú bez klinických príznakov, ale patogén je 

    prítomný)
c/ prelomenie imunity  následkom  pôsobenia rôznych stresov

Podanie živej vakcíny proti salmonelóze p.o. nespĺňa požiadavky  kompetetívnej exklúzie, ako je to niekedy referované.

Preto sa samotnou vakcináciou šírenie salmonel v chove nedá úplne eliminovať.

Pri podávaní živej vakcíny proti salmonelóze per orálne nesmú byť v krmive ani v pitnej vode prítomné  antibiotiká ani antikokcidiká, nakoľko tieto znižujú až ničia účinnosť vakcíny a rovnako potláčajú množenie prirodzenej laktoflóry, ktorá následne po podaní vakcíny chráni sliznicu čriev pred adherenciou a množením patogénnych baktérií vrátane salmonel. Prítomnosť mikroorganizmov prirodzenej  laktoflóry v  črevách  spĺňa požiadavky kompetetívnej exklúzie:

Probiotiká

     - adherencia na enterocyry (obsadenie väzobných miest už  od duodena - laktobacily

        PROPOUL) 
     -  nešpecifická aktivácia imunitného systému  - podpora slizničnej a následne aj celkovej 

         imunity
     -  tvorba ochranného laktobacilového filmu na sliznici čriev
     -  udržovanie nízkeho pH – nevhodného na množenie patogénov
     -  podpora činnosti tráviacich  enzýmov – lepšia stráviteľnosť živín, menej odpadových

         látok vhodných na množenie patogénov

- vylučovanie laktobacilov  a ostatnej symbiotickej mikroflóry  trusom do  prostredia –

   postupné vytlačovanie patogénov aj z  prostredia

Prebiotiká 

 -  podporujú množenie prirodzenej mikroflóry v hrubom čreve, čím potláčajú 

množenie patogénov a tvorbu toxických látok, ktoré vznikajú  pri ich množení.

Odporúčaná prevencia  salmonelovej infekcie u hydiny vo veľkochovoch
 1.     Biosekurity
 2.     Ošetrenie krmiva  a vody
 3.     Kompetetívna exklúzia  - probiotiká, prebiotiká.  PROPOUL sa podáva vždy 

         minimálne 10 dní za sebou. Podávanie sa odporúča opakovať v  4 – 8 týždňových

         intervaloch.

V chovoch, kde nebol masívny výskyt salmonelovej infekcie s dobrou   úrovňou biosekurity  sa odporúča podávať probiotiká (PROPOUL) od prvého dňa veku, bez použitia vakcíny proti salmonelóze.

V brojlerových chovoch použitie vakcíny predstavuje vysoké náklady  a nástup imunity po vakcinácií nemusí byť v takom krátkom životnom cykle u tak zaťažených zvierat dostatočný. Preto dôraz sa dáva ma kvalitu jednodňových kurčiat, ochranu chovu, kvalitu krmiva, podporu trávenia  a použitie probiotík a prebiotík. Prebiotiká správne fungujú  len v prítomnosti mikroorganizmov  prirodzenej mikroflóry, inak môžu naopak  podporovať množenie napr. klostrídií!

4.    Vakcinácia:   živá vakcína   podaná 1. deň   p.o.,  za 3 – 5 dní  po podaní vakcíny už možno podať probiotiká (PROPOUL),  revakcinácia  v 9. až  15. týždni veku p.o. alebo  i.m. živou vakcínou  podľa možností, v rozmnožovacích chovoch ešte jedna revakcinácia  pred preskladnením s inaktivovanou vakcínou.

Kŕmne zmesi musia byť bez antikokcidík aj antibiotík! Na prevenciu proti kokcidióze sa odporúča použiť živú vakcínu LIVAKOX^R T - v úžitkovom chove nosníc a LIVACOX^R Q - v rozmnožovacích chovoch.

    V malochovoch je výskyt salmonelových infekcií častejší ako vo veľkochove, a zároveň nie je tu vždy  možné  dodržať všetky zoohygienické opatrenia ako napr. chov jedného druhu hydiny a jednej vekovej kategórie v jednom objekte.

Odporučený postup v prevencie salmonelovej infekcie v malochove

Kŕmne zmesi musia byť bez antikokcidík aj antibiotík!

-         1. deň – SALGEN – vakcinácia proti salmonelóze – predovšetkým v chovoch, kde sa spoločne chová aj vodná hydina, alebo v ktorom už  boli problémy so salmonelami.

-         za  5 max. 7 dní revakcinácia proti salmonelóze -  SALGEN

-         prípravok PROPOUL začať podávať  až za 2  dni po podaní druhej dávky vakcíny. Podáva sa zamiešaním do krmiva, alebo v pitnej vode, ktorú však hydina musí vypiť do  2 – 3  hodín  po   rozpustení   prípravku,   aby  nedošlo  k   jeho   znehodnoteniu.  V suchom krmive sa  PROPOUL môže   podávať kontinuálne. PROPOUL sa podáva vždy minimálne 10 dní za sebou. Podávanie sa odporúča opakovať v  4 – 8 týždňových intervaloch.

-         V chove kura domáceho sa odporúča podať jednorázovo od 10. alebo až do 13.  dňa veku LIVACOX^RT – živá vakcína proti kokcidióze kura domáceho. Vakcína  sa podáva do vody alebo pri menšom počte zvierat individuálne. Po vakcinácií  je dobré podať vitamíny  A,D,E napr. ADESOL prípadne aj vitamín C.

-         Pri zmenách krmiva a na podporu trávenia sa odporúča podávať prípravok  

CITROENZYMIX sol.

-         Vakcinácia proti pseudomoru hydiny v 3 . – 5. týždni veku - revakcinácia 1 krát ročne

-         16. týždeň – revakcinácia SALGEN

V chovoch s dobrou zoohygienou  a  ktoré nie sú ohrozené salmonelovou infekciou sa vakcína proti salmonelóze nemusí použiť. Odporučený program na prevenciu salmonelovej infekcie pre takýto chov je:

Kŕmne zmesi musia byť bez antikokcidík aj antibiotík!

-     1. – 10. deň  PROPOUL do krmiva

-         V chove kura domáceho sa odporúča podať jednorázovo od 3. alebo až do 10.  dňa veku  LIVACOX^RT – živá vakcína proti kokcidióze kura domáceho. Vakcína  sa podáva do vody alebo pri menšom počte zvierat individuálne. Po vakcinácií  je dobré podať vitamíny  A,D,E napr. ADESOL prípadne aj vitamín C.

-         Pri zmenách krmiva a na podporu trávenia sa odporúča podávať prípravok  

CITROENZYMIX sol.

-         Vakcinácia proti pseudomoru hydiny v 3 . – 5. týždni veku - revakcinácia 1 krát ročne

-         16. týždeň – revakcinácia SALGEN

PROPOUL sa podáva vždy minimálne 10 dní za sebou. Podávanie sa odporúča opakovať v  4 – 8 týždňových intervaloch.